Vytrhnuté z Knihy tieňov
7. února 2011 v 2:28 | Fox
6.2.2011 20:04
Vychádzam z domu, smerujúc na autobusovú zastávku na Luciin pokyn - vracia sa z Trnavy, mám ju počkať. Pohľad automaticky upieram k nebu. Priamo nad hlavou mi žiari jasná dvojhviezda Castor ekliptikálneho súhvezdia Blíženci, ktoré je, mimochodom, zároveň aj mojím znamením. Neďaleko Castora svetielkuje Pollux, jeho nebeská dvojička, trochu menej žiarivá, celkom odlišná od Castora, no predsa dopĺňajúca ten schizofrenický celok, ktorý Blíženci vytvárajú.
12. ledna 2011 v 23:52 | Fox
Jedna z vecí môjho života, za ktoré som naozaj vďačná, je to, že som vo všeobecnosti zdravý človek. Isteže, mám zhoršený zrak, nedokrvené končatiny, prapodivnú vlasovú pokožku, boľavú chrbticu a hrozbu dedičných ochorení, ale moja imunita je výborná, nebývam často chorá, nemám alergie ani podobné nepríjemnosti a moje zuby sú vďaka genetike rovné, čiže nemusím nosiť strojček. K lekárovi teda nechodievam často, lieky užívam zriedka a som za to skutočne a naozaj vďačná.
31. prosince 2010 v 12:00 | Fox
Sme opäť na konci. Alebo na začiatku, záleží len na tom, odkiaľ sa kuknete... Treba už len počkať do polnoci, prekročiť pomyselnú hranicu ohňostrojov, prípitkov, správ v mobile a podobných záležitostí... Bum. 2011.
29. prosince 2010 v 19:57 | Fox
Ak si spomínate, prednedávnom som mala asymetrické, čiže opuchnuté líce. No, a neprešiel ani mesiac a je to tu zas, ibaže v inej telesnej partii. Najnovšie sa ráčila opuchnúť moja ľavá noha. To poteší.
16. prosince 2010 v 20:05 | Fox
*sa líčko zo stavu "marhuľa" redukovalo do stavu "egreš"
*mi včera Nesinka zdvihla ♥
*mi prišlo oznamko od Betky
14. prosince 2010 v 20:19 | Fox
Už viackrát som bola svedkom prirovnaní typu - cítim sa ako amputovaná ruka, prípadne odumretý zub; je dokonca možné, že som ich sama použila. No počas dneška zisťujem, že na stavy výnimočnej psychickej deštrukcie sa oveľa viac hodí prirovnanie - cítim sa ako človek, ktorému odumrel zub.
15. listopadu 2010 v 22:06 | Fox
Dni začínam hruškovým čajíkom, snažím sa smiať čo najviac, nechať smútok separovaný mimo mňa... Som náladovejšia ako kedykoľvek predtým, navyše sa mi stáva, že mám dve rôzne nálady súčasne. Život je akosi príliš okamihový a príliš rýchly, občas strácam slová, ale vždy sa ich snažím stratiť na správnom mieste. Hoci by sa dalo povedať, že času mám až-až, vlastne ho vôbec nemám. Nestíham sa obzrieť a už zase začína ďalší deň, týždeň, mesiac... Stáva sa zo mňa čoraz väčší asociál, ale necítim sa osamelá. Obava, ktorú som vyslovila v septembri, sa nepotvrdila. Tento rok nie je osamelý, hoci sedím v lavici sama. Mám pocit, akoby boli putá medzi nami ešte pevnejšie... Svojich spolužiakov som si obľúbila ešte viac, ale od tých, ktorých som nemala rada, som sa taktiež ešte viac odcudzila. Inak mi je dobre.
V poslednom čase mávam nutkavé potreby držať niečiu ruku, objímať, alebo čumieť na nebo. Hrdo hlásim, že včera som na nočnej oblohe seriózne identifikovala 11 súhvezdí... Priamo nad naším domom žiaria Blíženci a som z nich vcelku šťastná. A akosi podivne sa cítim naplnená tým, že viem, kde sa nachádza súhvezdie Líšky.
Úsmevy mi dodávajú silu. Milujem úsmevy od ľudí, ktorých milujem. A práve teraz sa mnou rozlieha akýsi zvláštny pokoj a mier... Viete, akoby som práve dosiahla taký melancholický pocit šťastia. Nič nie je tak, ako by malo byť, a počas dňa viem, s čím všetkým nie som spokojná. Ale teraz mi je fajn. Just fine.
Je toho ešte veľa, čo mám na srdci. Pridlho som sem nič nenapísala a cítim potrebu vložiť na blog kúsok zo seba... Ale je toho príliš veľa. Možno nabudúce... Možno niekedy, keď prestanem byť tak príliš vetrom rozfúkaná. A keď sa opäť dostanem k svojmu notebooku. Zatiaľ sa tu majte. Ľúbim vás všetkých, práve teraz v tomto okamihu ľúbim aj tých, ktorých nepoznám a nikdy nespoznám, aj tých, ktorých vlastne vôbec nemám rada. Lebo bez nich by tento svet nebol takým, aký je, a ani ten môj by nebol taký ozajstný, taký môj. Ďakujem všetkým za všetko.
Milujte a ostaňte milovaní.
PS: Prečo mi toto pripadá ako list na rozlúčku tesne pred samovraždou? Ale nie, nebojte, nechystám sa zomrieť, ešte tu chcem chvíľu strašiť.
20. září 2010 v 12:22 | Fox
-.-/.-/--/.-/.-./.-/-/-.-/-.--//--/..//...-/-.--/-.-./../-/.-/.---/..-//--..--//--.././/.../---/--//-../.-../.../---//-./../-.-.//-././.--./.-./../-../.-/.-../.-//.-.-.-/
3. září 2010 v 22:39 | Fox
Holub, ktorého som poslala na Vesmírne časové stredisko, sa už vrátil aj s odpoveďou. Vraj je to tam u nich všetko v poriadku, buď je chyba v prijímači, alebo v spojení. Pôjdem sa dať prešetriť.
2. září 2010 v 20:31 | Fox
Prvý deň v škole za mnou, som rada, že som sa po dvoch mesiacoch konečne videla s niektorými osobami, čo sú môjmu srdcu blízke =) Konečne, tie ich úsmevy, hlášky, áno, to mi chýbalo.
1. září 2010 v 21:11 | Fox
Je čas na posledné zvrtnutie sa na päte, pohľad dozadu... A za sebou vidím dva mesiace prázdnin, ktoré naozaj prebehli tak rýchlo, akoby to bol jediný deň.
31. srpna 2010 v 23:16 | Fox
Narodila som sa tam a desať rokov žila. V tom meste som začala objavovať svet a spoznala aj iné svety, učila sa, smiala a plakala a odtiaľ sa nakoniec aj úspešne odsťahovala do lepších časov. Trnava.
Keď som sa zabývala tam, kde sme sa presťahovali a zistila, že mi je tam oveľa lepšie, Trnava pre mňa umrela. To mesto nemá cit, ani charakter, asfaltové a špinavé. Mŕtve.
26. srpna 2010 v 23:35 | Fox
Bijú sa vo mne dve časti mojej bytosti. Jedna - realistická (bez ktorej by som neprežila) - ma presviedča, že myslím na hlúposti. Druhá - fantazijná (bez ktorej by som tiež neprežila) - sníva a premýšľa, čo to môže znamenať.
24. srpna 2010 v 23:39 | Fox
A ja som bola, budem a som.
Som vzduch, keď stojím na pirátskej lodi, okolo hlavy mi poletujú pramene vlasov, v ušiach počujem vietor a hudbu. Vidím, ako sa loď rúti, v jednej chvíli je moje telo vodorovne so zemou, v ďalšej už nezadržateľne padá... A cítim obrovskú bázeň, pocit, že sa skutočne bavím, že som tam, kde patrím a že ten pohybujúci sa vzduch neprúdi okolo mňa. Vzduch je mojou súčasťou. To ja som vzduch.
1. července 2010 v 0:00 | Fox
Možnože mi cez prázdniny bude smutno za spolužiakmi, možnože mi bude ľúto, že som ich poriadne nevyobjímala dnes pred školou, keď sme sa lúčili. Ale teraz mi to nevadí, pretože mi to dáva pocit, akoby sa nestalo nič výnimočné. Možnože keď sa znovu zídeme v škole, bude to, akoby prešiel iba okamih, jediný deň. "Aké si mala prázdniny?" "Krátke. Akoby to bol len jediný deň..."
7. června 2010 v 22:50 | Fox
Ešte stále mi nedošlo, že víkend už skončil... Ešte stále si ho prehrávam v spätnom režime...
14. února 2010 v 10:38 | Fox
Dnes sa oslavuje =) Žiadny extra výnimočný sviatok, iba Valentín, a ja nemám nikoho, s kým by som ho mohla sláviť, ale ja sa teším aj za tie dva šťastné páry v mojom blízkom okolí =)
11. února 2010 v 8:39 | Fox
No komu je dnes lepšie ako mne? Ešte stále som doma, lebo dnes máme ísť do školy až na desiatu a o dvanástej pocestujem zase domov... No, len mi všetci nezáviďte! =P
8. února 2010 v 18:40 | Fox
Poslušne hlásim, že polyžovačkový pondelok som prežila, musím však povedať, že bol dosť výnimočný. Čomu som vlastne celkom rada - snažím sa žiť tak, aby som v každom dni našla niečo zvláštne a zaujímavé, pre čo sa ten deň oplatilo prežiť, a teší ma, keď je takých vecí viac =)
7. února 2010 v 15:19 | Fox
Zajtra do školy? Ľudia, pomoc, ja nič neviem! =D Za ten týždeň, čo som nebola v škole som všetko zabudla! Ale, kto by nezabudol, keď na školu vôbec nemusel myslieť? Tá bola nepodstatná, medzi tie dôležité veci patrilo najmä lyžovanie!
