Keď som bola mladšia, komunikácia cez stránku Pokec.sk patrila medzi moje takmer denné rituály. Stačilo len pár ťuknutí do klávesnice a hneď som si mohla písať s kýmkoľvek práve online, či už bol známy, neznámy, chlapec alebo dievča. Je však pravdou, že horlivé zoznamovanie s húfmi chlapcov som prenechala radšej kamarátkam a písala si skôr s ľuďmi, ktorých som poznala, ale nemohla som sa s nimi pravidelne stretávať.
A zatiaľ čo kamarátky skúsili rôzne stretnutia s ľuďmi z pokecu, ja som si začala uvedomovať, že to akosi... nemá úroveň a postupom času som pokec raz a navždy opustila.
Dnes je už situácia iná. Pokec, hoci je to ešte stále veľmi navštevovaná stránka, je pre mnohých už len spomienkou a ich životy sa premiestnili na Facebook. V podstate ide o to isté, len s inými možnosťami, a rozšírením záberu nielen na maličké Slovensko, ale rovno väčšinu našej planéty.
Priznávam, v súčasnosti je mojím takmer denným rituálom zapnutie Facebooku, ale narozdiel od mojich pár známych, ktorí ho pravidelne využívajú na komunikáciu hoci aj s Indmi a Arabmi, neustále sa snažím stenčovať počet svojich priateľov na len tých dôležitých, statusy pridávam zriedka, nepresedím pri ňom polovicu dňa a nehrám žiadne hlúpe hry. Cez Facebook sa nezoznamujem. Vlastne by som si ho rada aj zrušila, ale v niektorých prípadoch je skutočne užitočný, napríklad keď je niekto z vedľajšej triedy ochotný poskytnúť otázky, ktoré boli na písomke z geografie...
Touto svojou rozpravou však vlastne vôbec neriešim otázku internetového zoznamovania. Aký je môj názor naň? Je dobré alebo zlé?
Na internete sa celkom nepochybne ukrýva kvantum psychopatov a úchylov, ktorí vám o sebe sotva niečo povedia, alebo dačo naklamú, zneužijú vaše osobné údaje alebo fotografie, a keď sa s nimi náhodou stretnete, to nedopadne veľmi dobre.
Práve pokec oplýval veľkým množstvom týchto indivíduí, stačilo sa len pozrieť na takzvané sklo v miestnosti a hneď do očí udreli verejné výzvy s kvantom gramatických chýb typu: CAJOCKA NA FAJKU?; chces si uzit sex bes zavazkou? zavolaj, moje cislo - **** *** ***/ ozvy sa rp... Jednoducho krása, však?
Keby sme skončili tu, dalo by sa to zhrnúť jednoducho tým, že zoznamovanie cez internet je nebezpečné. Súhlasím, že v mnohých prípadoch je a že netreba riskovať stretnutiami s podivnými ľuďmi z pokecu. Ale predsa... Z osobnej skúsenosti vravím, že na internete sú aj ľudia, s ktorými zoznámenie stojí za to...
Preferujem zoznamovanie prostredníctvom blogov, veď ak si dlhú dobu čítam niečí osobný blog, je to vlastne čiastočný náhľad do jeho duše, viem, čo od neho môžem očakávať, môžem si všimnúť, akým štýlom píše súvislý text, nielen odpovede na primitívne otázky "popismenkujes?", "ako sa mas?", "co si dnes robil?", alebo "co mas na sebe?"
Takto som našla pár ľudí, ktorých blogy čítam nesmierne rada, a keď sa naskytne príležitosť, rada si s nimi píšem, či prípadne aj stretnem. Ešte radšej mám však zoznamovanie cez písané RPG.
Na tomto mieste sa zíde spomenúť, čo to vlastne písané RPG je.
Je to vlastne fantasy hra, väčšinou sa odohrávajúca v nejakom vymyslenom meste alebo na vymyslenej škole. Každý hráč tam má vlastnú postavu a žije na tom mieste, akoby bol tou postavou. Nie je to bojová hra. Ide o čo najlepšie vžitie sa do postavy, ktorá môže byť vytvorená podľa charakteru hráča, alebo čisto vysnívaná, a následné podanie to do písomnej podoby, aby to vyznelo čo najvernejšie a zaujímavo.
Platí presne to, čo som napísala o zoznamovaní cez blogy, ale je v tom ešte niečo viac... Keď čítam článok, vidím výtvor, ktorý si dotyčný premyslel, možno ho niekoľkokrát pozmenil a až potom uverejnil. RPG sa tvorí za pochodu, človek nemá čas priveľa uvažovať, pretože naňho čaká niekto na druhej strane monitora, a preto mám možnosť sledovať reakcie človeka v danej situácii, ktoré vyšli z jeho mysle a prispôsobili sa podmienkam stránky.
Na takýchto serveroch sa pohybuje množstvo fantastických ľudí, ktorých spája jedna veľká záľuba - hranie RPG. Problémom však býva najmä to, že človek, s ktorým si porozumiem, býva kdesi na druhej strane Slovenska, alebo dokonca v Čechách. Ja osobne hrám RPG takmer dva roky a za ten čas som niekoľko z nich spoznala a mala to úžasné šťastie, že sme sa aj stretli...
Cez RPG a tým pádom cez internet som si našla jednu skutočnú priateľku. Je ňou Anička, ktorú som na svojom blogu párkrát spomenula pod prezývkou Nesis alebo Nesinka. Stretli sme sa síce zatiaľ iba dvakrát, ale píšeme si pravidelne, často spolu hráme RPG... Plánujeme sa stretnúť opäť cez Veľkonočné prázdniny a tiež by som ju rada pozvala cez leto k nám. Lebo ona je pre mňa skutočne dôležitá. Tento článok je venovaný jej.
A takto, hoci by som sa nestretla s nikým z pokecu, sa pravidelne zoznamujem cez RPG a veľmi rada by som mnohých z nich stretla. A viem, že s nimi sa nepopálim. Možno si naživo nesadneme, ale nikto z nich ma neznásilní a nezavraždí. A preto tvrdím, že zoznamovanie cez internet môže byť bezpečné, ak vieme, kde sa zoznamovať ;)
Ach Rebe,
už vopred ďakujem za venovanie...
Celkovo vlastne neviem, čo na článok povedať, keďže som zažila niečo podobné, od základov na pokeci, kde som prekvapene pučila oči, na neznáme, neskôr známe výrazy až po to, že som "zaparkovala" medzi rpg stálicami, ktoré mi dali pocit bezpečia. Klamný? Vari nie! internetové zoznamovanie je zvláštne, občas umelé, o to viac krásne, keď nájdeš niekoho v tej kope čiernobielych, kto si sadne.. A ty si mi sadla :) Na veľkú noc, stretko spravíme, a ak nie vtedy tak niekedy o pár dní, isto čoskoro! Teda... v to dúfam :)