6.2.2011 20:04
Vychádzam z domu, smerujúc na autobusovú zastávku na Luciin pokyn - vracia sa z Trnavy, mám ju počkať. Pohľad automaticky upieram k nebu. Priamo nad hlavou mi žiari jasná dvojhviezda Castor ekliptikálneho súhvezdia Blíženci, ktoré je, mimochodom, zároveň aj mojím znamením. Neďaleko Castora svetielkuje Pollux, jeho nebeská dvojička, trochu menej žiarivá, celkom odlišná od Castora, no predsa dopĺňajúca ten schizofrenický celok, ktorý Blíženci vytvárajú.
Pomaly kráčam ulicou, vychutnávajúc si atmosféru pomerne teplého večera. Hádžem po očku na vyosený Veľký voz, stojaci na oji, chudák. Jeho zadné kolesá ma však aj tak spoľahlivo vedú po päťkrát predĺženej ceste na sever.
Na sever k Polárke, pochopiteľne. Polárka navigátorka - mnohokrát ospevovaná, pričasto mylne pokladaná za najjasnejšiu hviezdu severnej oblohy. Ale okrem pomerne stabilnej polohy nie je ničím výnimočná, v jasnosti obsadzujúca až štyridsiate ôsme miesto v rebríčku... Ale vôbec ma to nerozrušuje, dnes je mimoriadne jasno a vidno dokonca aj ostatné ťažko rozlíšiteľné hviezdy Malého voza.
Pri pomyslení na najjasnejšiu hviezdu severnej oblohy ma chytá nezvratná túžba aj ju vidieť. Obraciam sa k juhovýchodu a kráčam pospiatky, venujúc pohľady nádhernému a žiarivému Síriovi. Nemôžem sa ubrániť úsmevu, Sírius je už vysoko nad obzorom a pod ním sa ťahá celý zvyšok jeho súhvezdia - Veľkého psa. Možno už pridlho som neskúmala a neobdivovala nočnú oblohu, naposledy bol pre mňa Veľký pes ešte z veľkej časti nepozorovateľný...
Pár ďalších pohľadov venujem starým priateľom - Oriónovi, teda konkrétne najmä modrému Rigelovi v pravej Oriónovej nohe, červenému Betelgeuze v pravom ramene, nežne svietiacej Bellatrix; a sedemhviezdnej Kasiopeji v tvare veľkého písmena W, no a som na zastávke.
Zdravím Jura, ukazujem mu Síriusa, ale stojíme pod lampou, odsúdení na rozoberanie iných tém, ako je vznešenosť a krása nočnej oblohy.
20:15
Autobus však už prichádza, s ním aj Lucia a nečakane aj Domino, ktorého som dlho nevidela. A Domino prekvapivo bez môjho zapríčinenia vyvracia hlavu k nebu, pravou rukou ukazuje dohora a tituluje štvoricu hviezd vpravo nad Oriónom Malým vozom.
"Domino, šibe ti, čo by robil Malý voz nad Oriónom?" tlčiem si v nechápavosti do hlavy, "Malý voz je hen, na severe." Ukazujem na Polárku a potom aj na Veľký voz, Domino kuká raz tam a raz späť.
"Ale šak sa kukni na to, no povedz mi, že to neni Malý voz. Čo by to bolo?"
Váham, pretože si nie som istá, ale Malý voz to nie je celkom určite. Nakoniec v duchu identifikujem Býka, ale keďže nie som presvedčená, nechám si to pre seba a radšej odvádzam Dominovu pozornosť k iným súhvezdiam.
"Pozri, priamo nad hlavou je Castor," vysvetľujem mu, "a rovnobežne s ním je aj Pollux, to sú Blíženci."
"Hentá?" ukáže Domino celkom mimo.
"Nie, tá tam!" ukazujem, akoby som sa snažila dočiahnuť nebo, ale Domino chápe. "To, čo si ukázal, je Malý pes, teda tá hviezda... Jak sa volá... Niečo na P..." rozmýšľam.
"Pes?" zasmeje sa Domino, ale vtedy mi napadne správna odpoveď.
"Prokyón!" víťazoslávne zahlásim a Domino si vzdychne.
"Rebeka, ty si šialená."
"Tak, čo už, ale baví ma to."
21:44
Po istom čase strávenom u Lucie sa vraciame aj s Jurom domov. Zem sa pohla a rozostavenie hviezd je zase trošku iné. Juro je znamením Lev a trochu ma škrie, že ho neviem identifikovať na oblohe, lebo spleť hviezd, v ktorej by sa mal Lev skrývať, sa mi naňho vôbec nepodobá. Ale zato mám aspoň Raka, ktorého som sprvoti nevedela vôbec nájsť... Akosi sa mi nezmestil do mapy.
7.2.2011 00:01
Domino môj stav vystihol - som skutočne blázon. Namiesto toho, aby som šla spať (hoci v pondelok ráno nemusím skoro vstávať), vytrvalo hľadím cez strešné okno na oblohu a vidím... Leva. Bol to on, v tej neidentifikovateľnej kope hviezd zrazu úplne zreteľný - totiž, inak sa otočil a teraz ho vidno úplne geniálne. Celého, aj s Denebolou a Regulom. Je nádherný.
Staviam sa na stôl, aby som mohla pohľadom obsiahnuť väčšiu časť oblohy, a spoza strechy susedovho domu sa mi vynára ďalšia krásna žiarivá hviezda. Spika? A moje šialenstvo pokračuje, obúvam si teplé ponožky, obliekam froté župan a po špičkách, aby som nikoho nezobudila, pochodujem cez celý dom, otváram dvere a vychádzam do predzáhradky, aby som sa presvedčila, či je to ona.
Je. A keď sa mi podarí trochu rozhľadieť, dokážem rozlíšiť všetky hviezdy patriace k zvyšku súhvezdia Panna, akoby vyvesenému kdesi na východe - Panna mi totiž vždy vzhľadom pripomínala šaty, sušiace sa na šnúre.
Veľký voz ešte stále poctivo udržiava rovnováhu postavený na oji, ale o čosi vyššie, odkrývajúc pod sebou ležiaceho Pastiera s najjasnejšou hviezdou Arktúrom. Veľký pes straší už oveľa južnejšie, Orión tiež a Blížencov už dávno nemám nad hlavou.
Sú tri stupne Celzia a doma je omnoho teplejšie.
Doma preštudujem encyklopédiu a trochu nespokojne sa zatvárim, keď si uvedomím, že kým na oblohu vyjdú aj Váhy, či nebodaj Škorpión, už budem dávno spať. A pritom vidieť Škorpióna je jedným z mojich snov, ktorý je ťažké vyplniť... V zime ho vidno príliš neskoro (teda ak ho vôbec je vidno pred brieždením) a v lete by mal byť vidno len pred súmrakom... Čiže nevidno.
00:20
Počas mojej nočnej adventúry si spomeniem, že Téma týždňa na blogu je Nočná obloha a v náhlej inšpirácii chytám pero a zošit, neskôr notebook a myš. Nevnímam, čo sa deje na oblohe, len mám nastražené uši, či sa nebudia rodičia.
1:48
V strešnom okne ešte stále vidno Leva a jasnú Spiku. Orióna, Blížencov, Veľkého psa a Malého psa už nevidím vôbec, zmizli za strechami domov a v svetle pouličných lámp na juhozápade. Nemôžem však odolať a opäť sa obliekam, aby som mohla nazrieť von, čo sa pomenilo v širokouhlejšom zábere.
Veľký voz leží vykotený, pod ním takmer prikvačený Pastier. Panna sa pohla tak, že len Spika vykúka spoza susedovho domu. Váhy nevidno. Interesuje ma však jasná hviezda na severovýchode, takmer na obzore pod Pastierom. Na chvíľu sa chvejem v bláznivej a úplne absurdnej domnienke, že je to Škorpión, ale ihneď si uvedomím, že je to blud.
"Do prdele..." šeptom hreším, že neviem, čo je to za súhvezdie. Encyklopédia však je schopná odhaliť mi pravdu - je to Drak. Krásny, roztiahnutý cez horizont s nečakane žiarivými hviezdami.
2:09
Presne tento čas ukazuje okienko v pravom dolnom rohu na mojom notebooku. Pardon, už nie, už je 2:10. Teda nie, o chvíľu bude pol tretej... Myslím, že za dnešok a včerajšok som toho videla dosť. Váhy už neuvidím, o Škorpiónovi môžem leda tak snívať, ale predsa som spokojná, opäť som si rozšírila svoje astronomické obzory.
Ak by ste sa náhodou pýtali, čo je také fascinujúce na horiacich guliach plných hélia a vodíka kdesi tak ďaleko, že svetlo odtiaľ putuje aj milióny rokov, môžem vám povedať len toľko, že je to krásne. Možno tú krásu vidíte aj vy, ale predsa ma nepochopíte. Pre mňa totiž krása hviezd spočíva aj v niečom inom - hviezdy sú mojimi priateľmi. Medzi nimi môžem byť slobodná, šťastná, môžem odfiltrovať všetko pozemské a nechať sa unášať do nekonečnosti vesmíru. Milujem hviezdy, milujem vesmír.
A vesmír ako celok, v tom vidím ešte viac, ako fascináciu, slobodu a uvoľnenie. Znie to divne, ale vesmír je mojou vierou. Môžem sa naňho spoľahnúť, existuje celkom neodškriepiteľne a nikto nenájde argument, ktorým by jeho existenciu vyvrátil. Vesmír je spravodlivý a každý v ňom má svoje miesto. Nemusím sa k nemu modliť, nemusím mu prinášať obete... Je tu a navždy tu bude. Milujem ho.
Nočná obloha je teda bránou do niečoho ešte úžasnejšieho a krajšieho... A viete čo? Prajem Vám dobrú noc.
obdivujem ťa,ako dokažeš napisať taky dlhy text "len" o pozorovani hviezd :D