Už viackrát som bola svedkom prirovnaní typu - cítim sa ako amputovaná ruka, prípadne odumretý zub; je dokonca možné, že som ich sama použila. No počas dneška zisťujem, že na stavy výnimočnej psychickej deštrukcie sa oveľa viac hodí prirovnanie - cítim sa ako človek, ktorému odumrel zub.
V podstate samotná skutočnosť, že človeku odumrel zub, nie je až taká hrozná. Zub môže i naďalej vykonávať mechanickú funkciu, až po čase začína černieť (čo je problém len z hľadiska estetiky) a krehnúť (čo už je problém aj z hľadiska prijímania potravy a spol. xD ). Problém s odumretým zubom nastáva vtedy, keď na to príde váš zubár a pokúsi sa vás liečiť.
Môj zúbok, šestka vpravo dole, bol už dvakrát vŕtaný a dvakrát plombovaný. Tak prečo ho nerozvŕtať tretí raz? Nuž, tak mi ho pani zubárka rozvŕtala, odstránila plombu a narvala mi do vzniknutej diery fluórovú hmotu, vraj na preliečenie zubných kanálikov. A hajde do školy.
Spočiatku sa všetko videlo fajn. Matematika prešla v poriadku, dokonca som sa vedela sústrediť na hlúpe grafy funkcií, ktoré preberáme už niekooľký raz. Ale na dejepise nastalo peklo. Začalo mi byť zle, polovica úst mi trnula a bolela, navyše som dostala hlad. A keďže príroda je príroda, potrebovala som nutne niečo zjesť. Au. (cenzúra)
Angličtinu som ledva predýchala, keď prišla záchrana v podobe ibalginu od Ninky. A hoci som čakala celú biológiu, kým zaberie, nakoniec zabral, vyučovanie skončilo a mohla som ísť domov. Pár hodín to bolo fajn, zub nebolel, keď som ho priveľmi nedráždila, dokonca sa mi podarilo navečerať sa, ale teraz je to už zase mizerné... Pravé líce mám nepatrne, no predsa rozlíšiteľne napuchnuté a horúce, zub bolí a trnie naraz, a keď sa snažím usmievať, aby som do tela vyplavovala aspoň trošku endorfínov, aj ten úsmev sakramentsky bolí. Tak mi povedzte, ako má človek na bolesť nemyslieť, keď sa ani usmiať nemôže?
Navyše, chcela som sa potešiť aspoň telefonátom mojej milovanej Nesis. A viete čo? Nezdvíha.
Drahá Nesinka, keď toto budeš čítať, dúfaj, že zub ma už nebolí ;) Intenzívne na teba myslím, ale nevolaj mi, zavolám ja tebe, potrebujem prevolať minúty (A) Snáď sa máš dobre, chýbaš mi.
Poučenie? Deti, umývajte si zuby. S kazmi sú len problémy.
Ahoj Poklade,
Ospravedlňujem sa, že som nebola v dosiahnutí, ale bohužiaľ ani u nás to nebolo dokonalé. Nesinka takmer odpadla na biológii, kde ju celú prestávku kriesili a nakoniec šla domou, zeleno-biela, akási stratená v svete hmlistých predstáv. Našťastie som sa z toho vyhrabala, nič ma nebolí, ale tvoj bôľ by som s tebou rada súžila, nech to tak nebolí :( Keď si volala druhý krát bola som v divadle, takže tiež si ma nestihla :(
Hlúpe zúbky, posielam silu, endorfíny, nech sa zvýšia a zajtra sa určite porozprávame! dúfam, že už ta nič nebolí, vari liečiky, alebo čokoľvek iné zaúčinkovali... Inak nech si ma ten zub nepraje (A) Moju líšku, žiadny zub nezruinuje! A už vonkoncom nie odumretý... Ja ho vzkriesim! Určite...
prajem pekné, bezbolestné sníčky, aj celý deň, milý úsmev, a niečo veselé, čo ti tie endorfíny do krvi vleje...ty můj ryšavý súdruhu :D
Posielam pusu na líčko, kopu mydlových bublín, jeden široký úsmev a všetku dobrú náladu na boj proti bolesti... Dasvidania Kvetinka ;)
PS: ďakujem že si ma nakazila tou pesničkou Imagine... je... ach ach ach! :D