Áno, viem, že som sľúbila častejšie prispievanie na blog a skutočne som som to chcela aj dodržať. Nie však mojou vinou som musela vytiahnuť svoje mimikry a začať sa schovávať pred svetom blogov, RPG, facebooku a internetu celkove...
Avšak napriek tomu mám nutkavú potrebu aspoň raz za čas mimikry odhodiť a zjaviť sa... Preto sem hodím aspoň avízovanú druhú báseň, čo vyšla z môjho pera ;)
Dúfam, že sa bude páčiť, amici (priatelia) =)
Mimikry
Je fajn byť
za hranicou
bláznovstva
a smiať sa
na výrazoch
tých, čo nepochopili.
Je fajn byť
génius
aspoň medzi rečou
mať svoje mimikry
a smiať sa
na výrazoch
tých, čo vedia,
že som blázon.
Je fajn byť.
za hranicou
bláznovstva
a smiať sa
na výrazoch
tých, čo nepochopili.
Je fajn byť
génius
aspoň medzi rečou
mať svoje mimikry
a smiať sa
na výrazoch
tých, čo vedia,
že som blázon.
Je fajn byť.
Venované ľuďom, ktorí si to zaslúžia, géniom a bláznom v jednom, ktorí vyhrali svet a svet vyhral ich.
Venované osobám pre mňa najdôležitejším z radov priateľov - Lucke a Miške, na ktoré nedám dopustiť.
Aničke, Gabike a Katke, ktoré mi chýbajú; a tiež Silvinke, ktorá pre Aničku veľa znamená a preto veľa znamená aj pre mňa.
Denisovi, ktorý navždy ostane v mojom srdci ako ten naj, nech sa stane, čo sa stane.
Vendulke, Katke, Dene, Vierke, Ninke, Saške, Kači, Mišovi a Kvasovi, vďaka ktorým je môj školský deň vždy krásny.
Palimu, ktorému by sa moja báseň nepáčila, lebo je to vedec a nie umelec, ale napriek tomu je to blázon.
Lucke, Adi, Katke a Betke, vďaka ktorým sa vždy usmievam na obrazovku notebooku.
Všetkých vás ľúbim.
Naveky amen.
Hoc som tu báseň už čítala znova ma dojala... V akomsi spontánom ráze, tvoje slová... ako... pieseň, milujem ťa :)