Dni začínam hruškovým čajíkom, snažím sa smiať čo najviac, nechať smútok separovaný mimo mňa... Som náladovejšia ako kedykoľvek predtým, navyše sa mi stáva, že mám dve rôzne nálady súčasne. Život je akosi príliš okamihový a príliš rýchly, občas strácam slová, ale vždy sa ich snažím stratiť na správnom mieste. Hoci by sa dalo povedať, že času mám až-až, vlastne ho vôbec nemám. Nestíham sa obzrieť a už zase začína ďalší deň, týždeň, mesiac... Stáva sa zo mňa čoraz väčší asociál, ale necítim sa osamelá. Obava, ktorú som vyslovila v septembri, sa nepotvrdila. Tento rok nie je osamelý, hoci sedím v lavici sama. Mám pocit, akoby boli putá medzi nami ešte pevnejšie... Svojich spolužiakov som si obľúbila ešte viac, ale od tých, ktorých som nemala rada, som sa taktiež ešte viac odcudzila. Inak mi je dobre.
V poslednom čase mávam nutkavé potreby držať niečiu ruku, objímať, alebo čumieť na nebo. Hrdo hlásim, že včera som na nočnej oblohe seriózne identifikovala 11 súhvezdí... Priamo nad naším domom žiaria Blíženci a som z nich vcelku šťastná. A akosi podivne sa cítim naplnená tým, že viem, kde sa nachádza súhvezdie Líšky.
Úsmevy mi dodávajú silu. Milujem úsmevy od ľudí, ktorých milujem. A práve teraz sa mnou rozlieha akýsi zvláštny pokoj a mier... Viete, akoby som práve dosiahla taký melancholický pocit šťastia. Nič nie je tak, ako by malo byť, a počas dňa viem, s čím všetkým nie som spokojná. Ale teraz mi je fajn. Just fine.
Je toho ešte veľa, čo mám na srdci. Pridlho som sem nič nenapísala a cítim potrebu vložiť na blog kúsok zo seba... Ale je toho príliš veľa. Možno nabudúce... Možno niekedy, keď prestanem byť tak príliš vetrom rozfúkaná. A keď sa opäť dostanem k svojmu notebooku. Zatiaľ sa tu majte. Ľúbim vás všetkých, práve teraz v tomto okamihu ľúbim aj tých, ktorých nepoznám a nikdy nespoznám, aj tých, ktorých vlastne vôbec nemám rada. Lebo bez nich by tento svet nebol takým, aký je, a ani ten môj by nebol taký ozajstný, taký môj. Ďakujem všetkým za všetko.
Milujte a ostaňte milovaní.
PS: Prečo mi toto pripadá ako list na rozlúčku tesne pred samovraždou? Ale nie, nebojte, nechystám sa zomrieť, ešte tu chcem chvíľu strašiť.
