Stratili sa, vzali mi ich ťažké mraky, nechcú mi dať to, čo je moje. Keď mám niekedy pocit, že neviem, kam patrím, alebo sa cítim osamelo... Stačí mi spomenúť si na tú pehavú mapu vesmíru... Vždy sa cítim strašne maličká, menšia ako maličká, úplne miniatúrna, ale nikdy ma to neskľučuje. Lebo ak aj občas nepatrím medzi ľudí, s ktorými práve som, patrím do vesmíru. Som jeho súčasťou, som dôležitá, milujem ho.

Mám svoje milióny hviezd, darčeky od ľudí, medzi ktorých patrím, aj keď s nimi práve nie som, a ktorí sú tiež moji. Malý Princ tiež daroval Exupérymu hviezdy a tie hviezdy sa vedeli smiať, mali silu šťastia a smiechu. Viete, akú silu majú moje hviezdy? Silu tanca. Keď si dám dole okuliare a nemusím pozerať na to, čo mi vnucuje tento svet, dokážem sa pozrieť práve tak, ako by mal pozerať každý človek. Dokážem sa pozrieť srdcom. Vtedy sa moje hviezdy roztancujú, všetky. Ale najkrajšie vedia tancovať Altair, Deneb, Vega, Castor, Pollux a Betelgeuze. To sú moje esá, milujem ich.

A... Mám na vás otázku. Čo robia vaše hviezdy?