Holub, ktorého som poslala na Vesmírne časové stredisko, sa už vrátil aj s odpoveďou. Vraj je to tam u nich všetko v poriadku, buď je chyba v prijímači, alebo v spojení. Pôjdem sa dať prešetriť.
xD
A je to čoraz divnejšie a divnejšie =D Mám fakt zmiešané pocity, v jednej chvíli sa mi zdá, akoby bol už minimálne november a školský rok v plnom prúde (áno, už sa učíme), v druhej chvíli sa cítim, akoby bol ešte len január minulého roka. Občas sa cítim ako zabehaná gympláčka, občas ako také malé prvácke kurča. Divnô.
Ale, len tak mimochodom, dnes sa už necítim tak osamelo a pesimisticky ako včera. Neviem, čím to je, že ma obchádzajú tak prudké zmeny psychického stavu, u mňa to nie je bežné, ale... Každopádne, v optimistickej nálade mi je lepšie, som vďačná za tú zmenu =)
A potrebujem krídla. Ako holub. Nie, nie, ako anjel (A)
A keď zaspávam, cítim pri sebe Sandru, trošičku... Teda, snáď je to ona =) Teším sa.
